Neodhodlal by som sa však hlásať svoje názory neznámym ľuďom, keby ma neprenasledovala už viac ako 50 rokov šokujúca spomienka:
Bol som si zaplávať na bratislavských Zlatých pieskoch. V príjemnom letnom dni som na deke zaspal. Keď som sa zobudil, videl som na brehu neobvykle veľkú skupinu ľudí. Debatovali o tom, že sa blízko brehu niekto utopil. Požiadal som ich, aby sme sa pochytali za ruky a šli do vody. Asi 15 m od brehu v hĺbke trochu vyše pása sme našli telo asi 14 ročného chlapca. Ani s pomocou doktora sme ho už nedokázali prebrať. Bol to žiak z vojenskej školy, ktorý sa so svojimi spolužiakmi rozhodol preplávať Zlaté piesky. On to vzdal blízko brehu a nikomu z jeho spolužiakov, budúcich dôstojníkov, ani dospelých, ktorí to videli, nenapadlo spraviť niečo pre jeho záchranu. Pritom stačilo ísť po pás do vody.
Obdobne je to s našim životným prostredím. Vieme, že Zem vysychá, obklopená oceánmi, že sa topia tisícročné ľadovce, vieme, že otravujeme život v oceánoch, likvidujeme pralesy, ale nerobíme nič efektívne, aby sme budúcej skaze zamedzili. Množiace sa katastrofy (zemetrasenia, požiare, záplavy, vojny, hladomory, tornáda, cunami) sú pre nás iba oživením v inak nezáživných televíznych správach.
Politici ani odborná verejnosť nepopierajú, že mnohé katastrofy sú dôsledkom otepľovania ovzdušia zapríčineného ľudskou činnosťou. Ako hlavného vinníka označujú CO2. Vychádzajú z toho, že koncentrácia CO2 za ostatných zhruba 35 rokov stúpla z 365 milióntin objemu atmosféry na 500 milióntin. Názorne povedané, ak do 200 l suda nalejeme deci alkoholu, budeme mať rovnakú koncentráciu, aká je CO2 vo vzduchu. Faktom ale zostáva, že množstvo CO2 sa zvýšilo zhruba o 10 %, čo sa dáva za vinu spaľovaniu fosílnych palív, predovšetkým uhlia. Na zníženie sa vymýšľajú najnemožnejšie opatrenia, ale skoro vždy také, na ktorých sa dá zarobiť.
(Náhrada uhlia plynom alebo drevom, benzínu plynom, najnovšie elektrinou, nafty drahou bionaftou. Uhoľné a atómové elektrárne sa nahradzujú slnečnými, ktorých výroba je energeticky aj investične nesmierne náročná. Nemožno zabudnúť na prídelový systém povoleniek na množstvá CO2, ktoré môže ktorá prevádzka a štát vypúšťať do ovzdušia. Uvedené opatrenia situáciu nezlepšujú, skôr naopak, zato zisky zo zavedených opatrení v EÚ sú úctyhodné.
Ako je to s CO2 v skutočnosti:
CO2 spolu s vodou a slnečným svetlom vytvára všetku rastlinnú hmotu v moriach aj na zemi. Boh bol proste geniálny alchimista. Rečou chemikov to vyzerá takto:
6 CO2 + 12 H2O + 1800 kJ = C6H12O6 + 6 H2O + 6 O2
264g 216g slneč. ener. 180g 108g 192g
Ročná svetová produkcia biomasy v roku 1975 na Zemi (kontinenty + oceány) bola 290 miliárd ton suchej prírodnej organickej hmoty (podľa knihy Fyziologická ekologie rostlin, Walter Larcher, Academia Praha.)
Na uvedenú produkciu bolo z ovzdušia spotrebovaných
425 miliárd ton CO2
Ročná svetová spotreba fosílnych palív je cca:
2,2 miliardy ton uhlia
2 miliardy ton ropy a
2 000 miliárd m3 plynu
Spálením týchto palív sa vyprodukuje cca 16 miliárd ton CO2
To je proti fotosyntézou spotrebovanému CO2 necelé 4%.
Z toho cca 1/3 CO2 vzniká spaľovaním uhlia.
To je proti fotosyntézou spotrebovanému CO2 necelé 1,5%.
Je naozaj oxid uhličitý (CO2) produkovaný spaľovaním uhlia hlavnou príčinou otepľovania ovzdušia?