Čo mala riešiť svetová klimatická konferencia 2016 v Paríži.

Autor: Milan Kovačič | 22.3.2016 o 14:44 | Karma článku: 1,89 | Prečítané:  192x

Na prelome novembra a decembra 2015 sa v Paríži uskutočnila 21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy („klimatická konferencia“) výsledkom ktorej sa na plenárnom zasadnutí prijala globálna dohoda.

Na prelome novembra a decembra 2015 sa v Paríži uskutočnila 21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy („klimatická konferencia“) výsledkom ktorej sa na plenárnom zasadnutí prijala globálna dohoda o zmene klímy s názvom Parížska dohoda spolu s rozhodnutím na jej vykonávanie.

Stručná analýza výstupu z klimatických rokovaní v Paríži, ktorú predložil minister životného prostredia na rokovanie vlády, hovorí, že :

  • cieľom novej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C.

Nová klimatická dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:

- po prvý krát prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo v Kjótskom protokole), ale pre všetky krajiny.

- po prvý krát sa nová dohoda dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov.

-povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa bude vzťahovať tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté, ako to bolo doteraz.

(Zdroj: Informácia o priebehu a výsledkoch 21. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a 11. zasadnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu, Paríž, Francúzsko, 30. november – 11. december 2015 ktorú predložil minister životného prostredia).

Z uvedeného vyplýva, že svetoví lídri buď nechápu skutočný stav životného prostredia, alebo nevedia ako blížiacu sa katastrofu odvrátiť, a preto sa s obrovskou pompou verbálne stavajú do pozície lekárov, ktorí vedia ako chorú Zem liečiť. V skutočnosti nie sú schopní jej dať ani studený obklad, pretože na prameni sedí žaba, ktorej sa boja.

Nezostáva nám než hľadať útechu v Biblii. Pri troche obrazotvornosti je tu paralela nášho problému. 

 Keď Mojžiš zostúpil z hory a videl svoj národ, ako sa klania zlatému teľaťu, rozbil kamenné dosky s božími prikázaniami. Pochopil, že ak je bohom mamon, Božie, aj ľudské zákony sú iba zásterka.

Zlato je ale veľmi trvácny kov a prežil bez úhony do našej doby.

Dôsledok: Väčšina opatrení EÚ, Svetovej banky, MMF v oblasti životného prostredia bolo zameraných na jeho hromadenie.

Pozrime sa, kam nás „zlaté teľa“ dotiahlo za ostatných 50 rokov:

- počet obyvateľov Zeme stúpol z 3 na 7 miliárd, ale percento hladujúcich sa nezmenšilo,

- počet miest nad 10 miliónov obyvateľov sa rozmnožil 10-krát. Niektoré, akoby privolávali zemetrasenia. Prehýba sa pod ich ťarchou zemská kôra?

- počet automobilov stúpol z 20 miliónov na miliardu (rok 2010),

- autá okrem výfukových plynov vytvárajú entropický smog (Kinetická energia áut sa disipuje do prostredia, ako entropia, ktorá má rovnaký rozmer, ako tepelná kapacita (kJ/°K. ),

- globalizácia zmnohonásobila prepravu tovarov loďami a lietadlami, často nezmyselne, čím sa znásobila disipácia mechanickej energie na entropický smog. Napr.: odpad zo spracovania ropy z Kanady na likvidáciu do cementárne na Slovensku, priemyselný odpad z USA na spracovanie do Číny,

- exhalácie oxidu siričitého do ovzdušia sme znížili o 90 % od 70. rokov 20. storočia, ten však v atmosfére napomáhal tvorbe dažďových kvapiek, čím znižoval tepelnú kapacitu ovzdušia. (Dnes sa fantazíruje o jeho vystreľovaní do ovzdušia).

- vznikla chémia plastov a chlórovaných uhľovodíkov. Zdraviu škodlivými plastami sme  nahradili bezpečné a vratné sklo, celofán, drevo a papier. (Plasty znižujú tvorbu spermií a poškodzujú ich.)

- za prísľuby finančnej pomoci sme sa zriekli suverenity v oblasti životného prostredia, zároveň, ale EÚ vydala záväzné nariadenia, ktoré znemožňujú ponúkané financie čerpať v plnom rozsahu (čerpanie pre ŽP 15-20 %),

- vznikla ekologická priemyselná turistika. Priemyselné podniky sa sťahujú do krajín, ktoré majú benevolentnejšie predpisy pre pracovné prostredie, ochranu pôdy, vody, a čistoty ovzdušia.

- hromadným spaľovaním komunálnych a nebezpečných odpadov v cementárňach a vápenkách vznikli nové zdroje chlóru, fluóru, fluórovaných a chlórovaných uhľovodíkov, vrátane dioxínov.

Dioxíny poškodzujú imunitný systém, narušujú hormonálny systém, poškodzujú vyvíjajúci sa plod v tele matky, podporujú rast nádorov, negatívne vplývajú na kardiovaskulárny systém, môžu spôsobiť cukrovku alebo kožné ochorenia, poškodzujú nervový systém. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s veľkosťou jediného zrnka ryže, zodpovedá toto množstvo ročnému limitu povolenému pre 1 milión ľudí.

(Zdroj:http://www.minv.sk/swift_data/source/civilna_ochrana/debnar_2/co_revue/CO_Revue_2011_1.pdf)(Zdroj:http://www.minv.sk/swift_data/source/civilna_ochrana/debnar_2/co_revue/CO_Revue_2011_1.pdf)

- nahradením uhlia biopalivami, ropnými produktami a plynom sa znásobili exhalácie horúcej vodnej pary, ktorá je 10 000-krát horším skleníkovým plynom, ako CO2

- plochu dažďových pralesov, ktoré sú pľúcami a chladničkou Zeme sme znížili o 60 %. Plocha dažďových pralesov v roku 1975 bola 17 miliónov km2, produkcia sušiny: 37,4 miliárd ton/rok.

(Zdroj:  Fyziologická ekologie rostlin,Walter Larcher  ČESKOSLOVENSKÁ AKADEMIE VĚD)

Tento prales stiahol z ovzdušia:54 miliárd ton CO2/rok. Spotreboval pri tom 3.1017 kJ slnečnej energie. Približne rovnaké množstvo energie vo forme zeleného svetla vyžiaril do atmosféry, z ktorého väčšina bola emitovaná do vesmíru. Stvoril najvodnatejšiu rieku sveta Amazonku a  Afriky Kongo.

 „Chlad je neprítomnosť tepla,“  Einstein.  

- od r 1960 sa množstvo CO2  vzrástlo o 70 ppm, čo je zhruba 350 miliónov ton za 55 rokov.

- podstatne sa zväčšili plochy, na ktorých sa svetelné a ultrafialové žiarenie mení na teplo. Púšte, neobrábaná pôda, cesty, diaľnice, mestá, orná pôda na mieste kde bol predtým prales, sú zdroje tepelných lúčov, ktoré zachytávajú  skleníkové plyny a zachyteným teplom zohrievajú atmosféru. (Len v USA je 65 miliónov km ciest a diaľnic).

- vznikol Kjótsky protokol, v ktorom sa štáty zaviazali, že udržia množstvá CO2 na úrovni roku 1990. USA najväčší producent CO2 ju neratifikovalo. Obamov plán na zníženie emisií v USA, ktoré sú najväčším svetovým znečisťovateľom Najvyšší súd USA zablokoval.(Zdroj: Newsleter Energia.sk, Obnoviteľné zdroje, 10.02.2016 ).

- vznikol trh so skleníkovými plynmi na princípe : Kto emisie znížil, môže zníženie predať tomu, kto emisie zvýšil. Keď sa ale ukázalo, že o cca 40 % emisií znížili štáty východného bloku, zatiaľ čo vyspelá Európa by musela kupovať, systém sa zrušil. V EÚ ho nahradil systém prideľovania kvót podľa množstva vyrobenej, energie. Profitujú z toho najmodernejšie výrobné zariadenia, ale predovšetkým banky a priekupníci.

Zo záverov analýzy holandskej konzultačnej spoločnosti CE Delft vyplýva, že vďaka nevhodne nastaveným pravidlám európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý má byť hlavným nástrojom ako znižovať emisie v priemysle a energetike, si firmy v období rokov 2008 – 2014 prišli na 24 miliárd eur.  „Namiesto presadzovania princípu „znečisťovateľ platí“, tak energeticky náročné podniky  môžu v rámci EU ETS zadarmo znečisťovať. Čo je horšie – ešte na to zarábajú miliardy,“ uviedla Femke de Jong, riaditeľka organizácie Carbon Market Watch, ktorá si analýzu nechala vypracovať. „Sú to európski daňoví poplatníci, ktorí tento účet platia, zatiaľ čo sa vlády zriekajú vzácnych verejných prostriedkov.“

- zaviedlo sa pravidlo, že CO2 vznikajúce pri spaľovaní biopalív sa nepovažuje za skleníkový plyn. Mnohé štáty EÚ tak formálne znižujú emisie CO2 . V skutočnosti ho exhalujú viac.

- vznikol boom vo výrobe biopalív. Milióny hektárov pralesov sú menené na polia, kde sa pestujú suroviny pre výrobu dotovanej zelenej nafty. Na dotácie prispievame všetci, pričom spaliny zo spaľovania biopalív majú väčší skleníkový efekt, ako pri spaľovaní uhlia. Dotované biopalivá sú min. 3 x drahšie ako ropa. Preto sa pohonné látky držia roky na rovnakej cene, hoci cena ropy klesla zo 150 dolárov na 35 .

- vznikla energeticky mimoriadne náročná výroba slnečných elektrárni, ktorých účinnosť v našich podmienkach dosahuje cca 10 %. Potrebujú 5-7 rokov na to, aby vyrobili také množstvo energie, aké bolo spotrebované na ich výrobu. Nepremenená slnečná energia (90 %) sa mení na teplo, ktoré je potravou skleníkových plynov.

- vznikol priemysel na výrobu zariadení na obnoviteľné zdroje. V Nemecku v ňom pracuje 400 000 zamestnancov, vo Francúzku 300 000, vo VB 300 000.

- EÚ nariadila štátom, aké percento energie musia vyrobiť z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na podmienky (slovenské doliny sú slabo vetrané, slnečné elektrárne sú v našich podmienkach málo účinné). Máme ich málo. Napriek tomu za rok 2015 štát prispel na ich prevádzku 250 miliónmi eur, zatiaľ čo sa naša najväčšia tepelná elektráreň Vojany neprevádzkuje.

- hladina oceánov sa zvýšila o 0,23 m  (80 000 miliárd ton vody z roztopeného ľadu sa presunulo z južného a severného pólu k rovníku. Zem pribrala v páse a spomalila rýchlosť rotácie.

-  vypúšťaním kyslých odpadov do oceánov sa porušil prirodzený cyklus CO2 v prírode. (sopky - emisie CO2 , oceán - eliminácia CO2 na CaCO3, presun do roztavenej časti Zeme, rozklad na CaO a CO2 , jeho emisia do oceánu a atmosféry sopkami).

- 8 až 10 krát sa zrýchlil pohyb litosferických platní, čo znásobilo množstvá CO2 a vodnej pary vypúšťaných do ovzdušia sopkami a horúcimi prameňmi. Aký to má vplyv na ohrev oceánu a rozpustnosť CO2 v morskej vode som sa nedopátral.

- spomalila sa rotácia zemského jadra,

- zmenšila sa sila elektromagnetického poľa Zeme, ktoré chráni život na Zemi pred zhubným ionizačným žiarením (polárna žiara),

- zmenšila sa ozónová vrstva ochraňujúca Zem pred vysoko energetickým žiarením. Výfuky z prúdových lietadiel a výroba chlórovaných a fluórovaných uhľovodíkov jej existenciu ohrozuje v nezmenšenej intenzite.

- znovu sa začala studená vojna a biliónové sumy idú na výrobu zbraní.

Potrebné opatrenia podľa zdravého sedliackeho rozumu:

  1.  Postaviť na rovnakú úroveň CO2 z biopalív a fosílnych palív.
  2.  Zastaviť dotácie na akékoľvek výroby energií a biopalív Sú len ziskami bánk a podnikateľov.
  3.  Zrušiť obchodovanie so skleníkovými plynmi a zdaniť exhalácie škodlivín (len za rozdávané povolenky na bezplatné emitovanie skleníkových plynov by štáty EÚ dostali za ostatných 7 rokov 137 miliárd eur uviedla Femke de Jong, riaditeľka Market Watch). Miesto dohodnutého princípu „znečisťovateľ platí“, energeticky náročné podniky na znečisťovaní zarábajú miliardy.
  4. Obdobne zdaniť nadmernú spotrebu energie v domácnostiach. Ak chce niekto vyhrievaný bazén, nech je mu výhodnejšie nainštalovať si slnečné zdroje energie, ako ju odoberať z verejných sieti.
  5. Vrátiť štátom v EÚ suverenitu v legislatíve ŽP. Európa je príliš rôznorodá, než aby pre ňu mohli platiť rovnaké predpisy.
  6. Na energeticky vysokonáročné výrobky (oceľ, hliník, umelé hmoty, ) vyrábané štátmi a podnikmi, ktoré nerešpektujú pravidlá ochrany ŽP, alebo neplnia Kjótsky protokol uvaliť clá do takej výšky, ako by ich stáli opatrenia na ochranu ŽP.  Ak EÚ nevytvorí pre nezodpovedné štáty colné bariéry, tak treba vyhlásiť bojkot na všetky tovary, ktoré sa z nich budú dovážať.
  7. Podstatne predĺžiť záručnú dobu výrobkov.
  8. Poľnohospodársku výrobu prispôsobiť súčasným potrebám ŽP.
  9. Na pohonné hmoty uvaliť daň, ktorá sa použije na rozvoj hromadnej dopravy.
  10. Cesty a diaľnice upraviť takým spôsobom, ktorý zníži pohlcované množstvo slnečného žiarenia. (vysoká zeleň, svetlá farba povrchov, polievanie vodou).
  11. Prepravu objemných tovarov a vyhliadkové lety zabezpečiť vzducholoďami na slnečný pohon. V lodnej doprave využívať silu vetra a slnka.
  12. V potravinárskom priemysle obaly z umelých hmôt nahradiť typizovanými, návratnými, sklenenými fľašami, umelými hmotami z prírodných materiálov, papierom a drevom.
  13. Vrátiť dažďovým pralesom ich pôvodnú rozlohu a to na účet štátov, podnikov a bánk, ktoré najviac profitovali z ich likvidácie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?